Ukrajina 8. apríla (TK KBS) Svedectvo mladej lekárky, ktorá už dva roky pomáha zraneným vojakom: „Mnohí odišli, ja som zostala. Myslím predovšetkým na ľudí so zdravotným znevýhodnením. Často nerozumiem, prečo sa veci dejú tak, ako sa dejú, a preto prosím Boha, aby mi dal múdrosť a silu ich prijať – a on mi pomáha.“
„Na fronte som nestretla žiadneho neveriaceho. Práve viera vás drží nad vodou v celom tom vojnovom chaose, bolesti, utrpení a sklamaní. Len ťažko sa vysvetľuje, ako Boh koná – cítite to vo svojom srdci. Mnohokrát som videla, ako Pán zachraňuje životy veriacich aj neveriacich, akoby cez udalosti hovoril: ‚Som tu, neopustil som vás.‘“
Tridsaťročná Viktoria slúži ako vojenská lekárka na Ukrajine a podieľa sa na evakuácii zranených vojakov z bojových zón. V krátkych prestávkach cestuje do Kyjeva, kde dokončuje štúdium medicíny a skladá záverečné skúšky. Predtým pracovala na internom oddelení v jednej z kyjevských nemocníc.
Rozhodnutie zostať
Na začiatku otvorenej vojny sa ocitla v hlavnom meste. „Vedela som, že neodídu všetci – najmä nie ľudia so zdravotným znevýhodnením alebo tí, čo sú v špecifických životných situáciách. A vedela som, že naša armáda zostane – a bude potrebovať lekársku pomoc. Rozhodla som sa zostať v Kyjeve. Nemala som veľa času na premýšľanie, ale bolo to vedomé rozhodnutie.“
Úsilie a zodpovednosť
Na fronte pracuje Viktoria s jedným vodičom. „Sme len dvaja, pretože lekárov je málo. V tímoch intenzívnej starostlivosti býva aj anestéziológ. Niekedy pracujem s nimi, ale fyzická záťaž je obrovská. Napríklad, keď prevážame pacienta na umelej pľúcnej ventilácii, cesta môže trvať aj osem hodín. A hneď po návrate máme ďalší výjazd. Hoci sa snažíme striedať, vo vojne neexistuje niečo ako ‚stabilný pacient‘. Každý sa môže v okamihu zhoršiť. Je to veľká zodpovednosť.“
Prvý deň v Bachmute
Svoj prvý deň služby v bojovej zóne si Viktoria pamätá veľmi dobre – nazýva ho „tvárou smrti“. Sanitka s lekárom a zahraničným dobrovoľníkom havarovala. „Ten chlapec mal vážne zranenia. Robili sme všetko, čo sa dalo. Žiaľ, nepodarilo sa ho zachrániť. Bola som posledná, kto opustil miestnosť. Zavrela som mu oči a zverila ho Božiemu milosrdenstvu. Modlila som sa, aby ho Pán prijal – prišiel z inej krajiny, aby nám pomohol. Som mu za to veľmi vďačná.“
Boh je nablízku
Viera jej pomáhala zvládať ťažké chvíle – aj po nehode, ktorú sama prežila. Vtedy prežívala duchovné sucho a neschopnosť modliť sa. Jediné, čo dokázala, bolo spýtať sa Boha: „Kde si?“
Nehoda
Po evakuácii pacienta sa sanitka niekoľkokrát prevrátila. „Pamätám si, že sa všetko točilo. Vozidlo skončilo na streche, ale ja som stála rovno. Vo vnútri bola kyslíková fľaša, ktorá mohla vybuchnúť. Ale mne ani vodičovi sa nič nestalo. Mala som pocit, že ma anjeli postavili na nohy. Keď ma vytiahli, modlila som sa ako ešte nikdy predtým. Cítila som, ako mi Pán hovorí: ‚Som s tebou. Chápeš, čo sa ti mohlo stať?‘ Prvé, čo som urobila, bolo, že som išla do kostola v Kramatorsku a poďakovala sa Bohu.“
Viac než protokoly
Zdravotníci musia konať rýchlo a efektívne – a často idú nad rámec protokolov. „Pohľad do očí, milý úsmev, slovo povzbudenia – to protokoly neobsahujú, ale sú neoddeliteľnou súčasťou mojej práce. Pacienti ma často držia za ruku – najmä tí, čo prišli o zrak. Spomínam si na jedného vojaka, ktorý ma počas štyroch hodín cesty do Dnipra držal za ruku. Keď som ju pustila, aby som podala injekciu, začal sa zmietať: ‚Viktoria, kde si? Chcem sa ťa držať za ruku.‘“
Modlitba
„Často nerozumiem, prečo mladý človek odíde k Pánovi. Prosím Boha: ‚Daj mi múdrosť, daj mi silu to prijať.‘ A on mi tú silu dáva.“ Kde Viktoria vidí nádej? „Vo viere. Verím, že Pán do každého človeka zasial semienko seba samého a svojej nádeje. Viera nás motivuje konať – verím, že moja krajina sa ubráni, a preto idem na front. Ak som len malou kvapkou v mori, ďakujem za to Bohu. Verím, že Ukrajina bude slobodná a nezávislá. Verím, že všetci, ktorých evakuujem, sa vrátia domov živí a zdraví. Verím, že ich rodiny budú šťastné. Verím, že Pán pôsobí skrze každého z nás.“
Zdroj: Vatican News, česká redakcia
