Pápež otvoril Svätú bránu Baziliky sv. Petra vo Vatikáne. Začal sa Svätý rok 2025 (+ homília) P:3, 24. 12. 2024 21:00, ZAH
Foto: Vatican Media
Vatikán 24. decembra (TK KBS) Pápež František otvoril Svätú bránu Baziliky svätého Petra vo Vatikáne, čím sa oficiálne začal Svätý rok 2025. Počas štedrovečernej omše povedal, že betlehemské Dieťa ponúka svetu nekonečnú nádej a radosť.
Zdroj: VaticanNews
Liturgickým gestom otvorenia dverí na začiatku vianočnej omše v noci, ako je vysvetlené v pápežskej bule k jubileu Spes non confundit (Nádej nezahanbuje), pápež František inauguroval historickú udalosť, ktorá sa koná každých 25 rokov.
Riadne jubileum sa skončí zatvorením tej istej brány 6. januára 2026, na slávnosť Zjavenia Pána.
Pápež na začiatku Jubilea: Brána nádeje je otvorená svetu dokorán
„V túto noc sa svätá brána Božieho Srdca otvára každému človeku. S ním nádej nesklame,“ povedal Svätý Otec v homílii počas polnočnej svätej omše, ktorú slávil vo Vatikánskej bazilike hneď po otvorení svätej brány a otvorení Jubilejného roka 2025. Dodal, aby sme nezabúdali, že Boh odpúšťa všetko a všetkým.
Pánov anjel, zahalený svetlom, ožaruje noc a oznamuje pastierom radostnú správu: „Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom. Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán“ (Lk 2, 10-11). Za úžasu chudobných a za spevu anjelov sa na zemi otvára nebo: Boh sa stal jedným z nás, aby sme my stali podobnými Jemu, zostúpil medzi nás, aby nás pozdvihol a priviedol späť do Otcovho náručia.
To je naša nádej, sestry a bratia. Boh je Emanuel, Boh s nami. Nekonečne veľký sa stal malým; božské svetlo zažiarilo v temnote sveta, nebeská sláva sa zjavila na zemi. A ako? V malom Dieťati. A ak Boh prichádza, a aj keď sa naše srdce podobá chudobným jasliam, potom môžeme povedať: nádej nie je mŕtva, nádej je živá a navždy zahaľuje náš život! Nádej nesklame.
Sestry a bratia, otvorením svätej brány sme zahájili nové Jubileum: každý z nás môže vstúpiť do tajomstva tejto zvesti milosti. Toto je noc, v ktorej sa svetu doširoka otvorila brána nádeje; toto je noc, v ktorej Boh každému hovorí: nádej je tu aj pre teba! Pre každého z nás existuje nádej. Ale nezabúdajte, sestry a bratia, že Boh odpúšťa všetko, Boh vždy odpúšťa. Nezabúdajte na to, čo je spôsob chápania nádeje v Pána.
Na to, aby sme tento dar prijali, sme povolaní vydať sa na cestu s úžasom betlehemských pastierov. Evanjelium hovorí, že keď prijali anjelovu zvesť, „bez váhania sa ponáhľali“ (Lk 2, 16). To je návod, aby sme znovu objavili stratenú nádej, obnovili ju v sebe, zasiali ju do spúšte našej doby a nášho sveta: bez váhania. A v tomto čase je tak veľa pustošenia! Pomyslime na vojny, na deti zastrelené guľometmi, na bomby na školách a nemocniciach. Neotáľať, nespomaľovať, ale nechať sa pritiahnuť radostnou zvesťou.
Bez váhania sa poďme pozrieť na Pána, ktorý sa nám narodil, s ľahkým a bdelým srdcom, pripraveným stretnúť sa, aby sme dokázali pretaviť nádej do situácií nášho života. A to je naša úloha: pretaviť nádej do rôznych životných situácií. Pretože kresťanská nádej nespočíva v pasívnom čakaní na šťastný koniec, nie je to happy end ako vo filme, ale dostali sme Pánov prísľub, ktorý treba prijať tu a teraz, na tejto zemi, ktorá trpí a stoná. Od nás si vyžaduje, aby sme neotáľali, aby sme sa neupadli do zvyklosti, nezotrvávali v priemernosti a lenivosti. Žiada od nás - ako by povedal svätý Augustín -, aby sme sa rozhorčovali nad tým, čo nefunguje a aby sme mali odvahu to zmeniť. Žiada od nás, aby sme sa stali snívajúcimi pútnikmi pri hľadaní pravdy, ktorí sa nikdy neunavia, aby sme boli ženami a mužmi, ktorí sa nechajú znepokojovať Božím snom, ktorý je snom o novom svete, kde vládne pokoj a spravodlivosť.
Poučme sa z príkladu pastierov. Nádej, ktorá sa rodí v túto noc, netoleruje nečinnosť usadených ľudí a lenivosť tých, ktorí sa usadili vo svojom pohodlí, - a mnohí z nás sú v nebezpečenstve, že sa usadíme vo svojom pohodlí. Nádej však nepripúšťa falošnú opatrnosť tých, ktorí sa nepúšťajú do ničoho zo strachu, že sa ohrozia, ani vypočítavosť tých, ktorí myslia len na seba. Nádej je nezlučiteľná s pokojným životom tých, ktorí sa neozvú pri pohľade na zlo a nespravodlivosť, ktoré sú páchané na úkor tých najchudobnejších. Naopak, kresťanská nádej, zatiaľ čo nás pozýva k trpezlivému čakaniu na Božie kráľovstvo, ktoré klíči a rastie, vyžaduje od nás odvahu, aby sme realizovali tento prísľub už dnes, a to prostredníctvom našej zodpovednosti a nielen to, aj prostredníctvom nášho súcitu. A tu nám pomôže, ak si položíme otázku o našom súcite: Mám súcit? Súcitím s inými? Zamyslime sa nad tým.
Istý dobrý kňaz a spisovateľ pri pohľade na to, ako často sa necháme ovplyvniť týmto svetom a ako ľahko sa prispôsobujeme jeho mentalite, sa na Vianoce modlil takto: „Pane, prosím ťa o trochu utrpenia, o kúsok nepokoja, či ľútosť. Na Vianoce by som chcel pocítiť aj trochu nespokojnosti. Chcem byť spokojný, ale aj nespokojný. Spokojný pre to, čo robíš Ty, nespokojný, že som nie vždy dokázal odpovedať. Odstráň, prosím, náš falošný pokoj a do našich stále preplnených „jasličiek“ vlož za hrsť tŕňov. Vlož do našich duší chuť po niečom inom" (A. Pronzato, Vianočná novéna). Túžba po niečom inom. Nestojte na mieste. Nezabúdajme, že stojatá voda sa ako prvá skazí.
Kresťanská nádej je práve tým „niečím iným“, čo nás pobáda, aby sme sa pohli „bez váhania“. Od nás, Pánových učeníkov, sa žiada práve to, aby sme v ňom našli svoju najväčšiu nádej a potom, aby sme ju bez meškania prinášali ako pútnici svetla do temnôt tohto sveta.
Sestry a bratia, o tomto je Jubilejný rok, je to čas nádeje! Pozýva nás, aby sme znovu objavili radosť zo stretnutia s Pánom, vyzýva nás k duchovnej obnove a zaväzuje nás k premene sveta, aby sa tento čas stal skutočne jubilejným: nech sa ním stane pre našu matku Zem, znetvorenú logikou zisku, nech sa ním stane pre najchudobnejšie krajiny, zaťažené nespravodlivými dlhmi, nech sa ním stane pre všetkých, ktorí sú väzňami starých i nových otroctiev.
Pre nás všetkých nech je darom a záväzkom prinášať nádej tam, kde sa stratila: tam, kde je život zranený, do sklamaných očakávaní, do zmarených snov, do zlyhaní, ktoré trieštia srdce, do únavy tých, ktorí to už nezvládajú, do trpkej samoty tých, ktorí sa cítia byť porazení, do utrpenia, ktoré preniká hlboko do duše, do dlhých a prázdnych dní väzňov, do stiesnených a chladných izieb chudobných, na miesta znesvätené vojnou a násilím. Prineste tam nádej, zasejte tam nádej.
Jubilejný rok sa začína, aby bola všetkým daná nádej, nádej evanjelia, nádej lásky, nádej odpustenia.
Vráťme sa k jasličkám, pozrime sa na jasličky, uzrieme Božiu nehu, ktorá sa prejavuje v tvári Jezuliatka, položme si otázku: „Je v našom srdci toto očakávanie? Je v našom srdci táto nádej? [...] Keď kontemplujeme láskavú dobrotu Boha, ktorý premáha našu nedôveru a naše obavy, kontemplujeme aj veľkosť nádeje, ktorá nás čaká. [...] Nech táto vízia nádeje ožaruje našu každodennú cestu“ (C. M. Martini, Vianočná homília, 1980).
Sestra, brat, v túto noc sa práve pre teba otvára „svätá brána“ Božieho srdca. Ježiš, Boh s nami, sa rodí pre teba, pre mňa, pre nás, pre každého muža a ženu. A vieš to, že s ním prekvitá radosť? S ním sa mení život, s ním nádej nesklame.
Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – VaticanNews, Andrej Klapka, Martin Jarábek
Význam Svätých dverí
Svätá brána je považovaná za „svätú“ Vyzýva všetkých, ktorí cez ňu vstupujú, aby kráčali vo svätosti života. V pápežových stopách počas spevu jubilejnej hymny prekročili jej prah zástupcovia celého Božieho ľudu ako predzvesť nespočetných pútnikov nádeje zo všetkých krajín a jazykov, ktorí počas Svätého roka navštívia baziliku svätého Petra.
Pápež František otvoril Jubilejný rok 2025
„Nádej nezahanbuje“ je názov a prvé slová z buly pápeža Františka, ktorou vyhlásil riadny Jubilejný rok 2025. Vatikán a Rím sa na túto udalosť, ktorá sa začala na Štedrý deň, pripravovali niekoľko mesiacov. Na obnovu miest dôležitých pre turistov a pútnikov boli vyčlenené miliardy eur. Očakáva sa, že ich príde najmenej 32 miliónov, z ktorých mnohí budú Slováci.
Ceremoniál začiatku Svätého roka sa pripravoval už niekoľko týždňov. Počas ceremónie „recognitio“ boli prinesené kľúče od Svätých brán v Bazilike svätého Petra vo Vatikáne a v ďalších troch pápežských bazilikách v Ríme. Dňa 2. decembra bol zbúraný múr v Bazilike svätého Petra, ktorý chránil Svätú bránu od skončenia predchádzajúceho jubilea v roku 2015. Spoza múru bola vyzdvihnutá schránka obsahujúca kľúče od Svätej brány. Nachádzali sa v nej aj kľučky, pergamen potvrdzujúci ich uzavretie pred niekoľkými rokmi a tehly a pamätné medaily pápežov: Františka, Benedikta XVI. a Jána Pavla II.
Prechod cez Svätú bránu a odpustky
Počas večernej svätej omše na Štedrý deň pápež František začal Jubilejný rok slávnostným otvorením Svätej brány v Bazilike svätého Petra. Odteraz až do 6. januára 2026 môže každý pútnik, ktorý navštívi baziliky a kostoly Jubilejného roka a splní všetky duchovné požiadavky pripisované odpustkom, získať plnomocné odpustky z trestov za hriechy - najvyššiu formu kresťanského odpustenia.
Vatikánska Apoštolská penitenciária zverejnila normy, podľa ktorých možno získať odpustky spolu s odpustením a zmierením hriechov. Získať ich budú môcť všetci veriaci „skutočne kajúcni“, „pohnutí duchom lásky“, „ktorí sa počas jubilea očistili sviatosťou pokánia a živili sa svätým prijímaním“, a ktorí sa budú modliť na úmysel pápeža, uvádza sa v normách zverejnených Apoštolskou penitenciáriou.
To je podstata Jubilejných rokov, ktoré sa organizujú každých 25 rokov. Môžu byť vyhlásené aj mimoriadne jubileá, ako napríklad to v roku 2015 alebo plánované na rok 2033 - na 2 000. výročie Kristovej smrti a zmŕtvychvstania.
Pre pútnikov je tu aj symbolika prechodu cez Svätú bránu. Význam tohto gesta odkazuje na Kristove slová z evanjelia: „Ja som brána. Ak niekto vojde cezo mňa, bude spasený - vojde a vyjde a nájde pokrm“ (Jn 10, 9).
Pre veriacich tento úkon vyjadruje ochotu nasledovať Ježiša, ktorý je Dobrým pastierom, a túžbu, aby ich Ježiš viedol. Zároveň je to brána, ktorá vedie do Cirkvi. Pre kresťanské spoločenstvo je tiež znamením zmierenia, ktoré spája každého veriaceho s Kristom: je miestom stretnutia a dialógu, zmierenia a pokoja. V Ríme nadobúda táto skúsenosť osobitný význam vďaka spomienke a prítomnosti hrobov svätého Petra a svätého Pavla.
Svet potrebuje nádej
Heslom Jubilejného roka 2025 je slovo „nádej“. Pápež František zdôrazňuje, že ide o hodnotu, ktorú svet potrebuje najmä dnes. Vedú sa vojny na Ukrajine, Blízkom východe a hrozí, že vypuknú aj inde vo svete. V mnohých krajinách sú ľudia prenasledovaní, pokračuje migračná kríza, ľudí postihujú prírodné katastrofy. Podľa Svätého Otca Františka v tejto situácií ľudia potrebujú najmä cnosť nádeje. A - ako pápež opakovane zdôrazňuje - „nádej nikdy nesklame“. A kresťanská nádej sa nevzdáva ani tvárou v tvár ťažkostiam: je založená na viere a živená láskou, a tak umožňuje napredovať v živote.
Nie je to ani, ako hovorí pápež František, len pocit pohody, nie je to celoživotný optimizmus, pozitívny pohľad do budúcnosti. Predovšetkým je to konanie, najmä pre dobro druhého: migranta, bezdomovca, väzňa, chudobného, prenasledovaného, chorého, slabého, aby prinieslo nádej na lepšiu budúcnosť práve tým, ktorí to najviac potrebujú.
Pápež František navštívi väzňov
Preto v tomto jubilejnom roku, hneď po Svätej bráne v Bazilike svätého Petra, pápež vo štvrtok 26. decembra otvorí druhú Svätú bránu - v najväčšom rímskom väzenskom komplexe v Rebibbii. Práve v tejto väznici sa Ján Pavol II. stretol s atentátnikom na svoj život Ali Agcom a odpustil mu. Je to jeden z najväčších väzenských komplexov v Taliansku. A je to aj miesto, kde, ako hovorí riaditeľka zariadenia Teresa Mascoloová pre Vatican News, je nádej cnosťou, ktorá sa pestuje zvláštnym spôsobom každý deň.
Ostatné Sväté brány budú otvorené v troch ďalších pápežských bazilikách v Ríme: Santa Maria Maggiore, Jána Lateránskeho a svätého Pavla za hradbami. To svedčí o tom, aký význam prikladá pápež František tomu, aby prinášal nádej tým, ktorí ju najviac potrebujú. Už teraz je známe, že chovanci rímskej Rebibbie sa Svätému Otcovi Františkovi odvďačia darom vyrobeným z dreva člnov, na ktorých migranti preplávali Stredozemné more smerom do Európy. Pre pápeža, ktorý neustále apeluje na pomoc migrantom, to bude veľmi symbolické.
Viac ako 30 miliónov „pútnikov nádeje”
Všetkých, ktorí prichádzajú do Ríma na Jubilejný rok, preto Svätý Otec nazýva pútnikmi nádeje. Je síce pravda, že odpustky bude tento rok možné získať aj v diecézami určených svätyniach po celom svete, ale práve Vatikán a Rím budú počas Jubilejného roka cieľom najväčšieho počtu pútnikov. „V súčasnosti očakávame, že do Vatikánu príde 32 miliónov pútnikov,“ hovorí Agnese Palmucciová z tlačovej kancelárie Jubilejného roka 2025.
Kancelária patrí pod vatikánske Dikastérium pre evanjelizáciu, ktoré priamo dohliada na organizáciu Svätého roka. Agnese Palmucciová dodáva, že počet pútnikov sa neustále overuje. Hoci je pre ňu ťažké povedať, koľko pútnikov príde zo Slovenska, je jasné, že to bude významný počet. Pravdepodobne vyšší ako v ktoromkoľvek inom roku - tak predpovedajú rímski sprievodcovia a agentúry organizujúce návštevy vo Večnom meste.
Jubileá vojakov, mladých ľudí, robotníkov...
Program jubilejných podujatí na celý rok už bol zverejnený. Začne sa „Jubileom sveta komunikácie a médií“ v dňoch 24. - 26. januára. Ďalej to budú jubileá umelcov, vojakov, dobrovoľníkov, misionárov, robotníkov, hudobných skupín či chudobných.
Jedným z najdôležitejších bude „Jubileum mladých“, počas ktorého sa pápež v dňoch 28. júla - 3. augusta niekoľkokrát stretne s mladými ľuďmi z celého sveta. Posledným jubilejným stretnutím, ktoré je naplánované na 14. decembra 2025, bude „Jubileum väzňov“. Jubilejný rok sa zavŕši zatvorením Svätej brány v Bazilike svätého Petra 6. januára 2026 počas sviatku Zjavenia Pána, ktorý je na Slovensku známy ako Traja Králi.
Rím sa mení pre pútnikov
32 miliónov, a niektorí už hovoria o predpokladanom ešte vyššom počte, je obrovský dav, desaťnásobok počtu obyvateľov rímskej metropoly. K tomuto počtu treba pripočítať aj bežných turistov, ktorí na Jubileum neprídu ako pútnici.
Aby bolo možné v roku 2025 prijať taký veľký počet návštevníkov, v talianskej metropole a v samotnom Vatikáne už mnoho mesiacov prebiehajú rekonštrukčné práce na kľúčových staniciach metra, námestiach, uliciach a železničných staniciach. Všetko pod heslom: „Rím sa mení“.
Počas celého roka 2024 nebol Rím ani tak rozkopaný, ako skôr zakrytý plotmi okolo mnohých hlavných pamiatok. Fontánu pri Panteóne či dve fontány na Piazza Navona nebolo vidieť. Zakryté boli aj majstrovské diela v samotnej Bazilike svätého Petra: slávna „Pieta“ od Michelangela alebo Berniniho baldachýn.
Pred adventom už boli niektoré diela po reštaurovaní otvorené. Rekonštrukcii podliehali pamiatky, kostoly, ktorých zatvorenie pravdepodobne u niektorých turistov vyvolalo sklamanie. Podľa rímskych médií sa v rámci príprav na Jubileum v celej metropole vykonáva alebo už vykonalo takmer 500 prác rôzneho druhu, pričom predbežné náklady sa odhadujú na približne 2 - 2,5 miliardy eur. Pol miliardy z tejto sumy - podľa talianskych médií - bolo získaných z Európskej únie na realizáciu takmer 300 rôznych druhov rekonštrukcií a prác.
Mnohé z týchto prác budú dokončené až v jubilejnom roku, ale tie najdôležitejšie - ako prisľúbil starosta Ríma Roberto Gualtieri - sa postupne dokončujú. Hlavné nové trasy, námestia či pamiatky po rekonštrukcii by mali byť otvorené do konca roka 2024. A hoci sa obyvatelia Ríma občas sťažujú na nepohodlie spojené s rekonštrukciou, je jasné, že mestu to prospeje. Zrekonštruované stanice a stanice metra, nové križovatky, chodníky, ulice - to všetko zostane natrvalo.
Všetko pre pútnikov
K prebiehajúcim prácam sa dokonca vyjadril aj Svätý Otec počas svojej výročnej modlitby na Španielskom námestí na sviatok Nepoškvrneného Počatia Panny Márie. Pod stĺpom so sochou Nepoškvrnenej Panny Márie pápež povedal, že v Ríme prebiehajú rekonštrukcie, ktoré sú možno niekedy rušivé, ale, ako dodal, najdôležitejšie rekonštrukcie by mali pokračovať v srdciach ľudí. Vyzval teda Rimanov a pútnikov, aby sa čo najlepšie pripravili na Jubilejný rok.
Práve pre pútnikov bola vytýčená a ohradená špeciálna trasa z Via della Conciliazione do samotnej Baziliky sv. Petra, ktorá vedie priamo k Svätej bráne. Práve pútnici budú totiž počas Jubilejného roka najdôležitejší. Už niekoľko mesiacov je na Via della Conciliazione zriadené špeciálne informačné miesto, ale aj webová stránka v mnohých jazykoch: www.iubilaeum2025.va, kde by sa mali pútnici zaregistrovať, aby mohli prejsť Svätou bránou. Na slovenskú národnú púť sa môžu zaregistrovať na stránke: https://www.jubileum2025.sk/registracia.
Nájdu tam aj najnovšie správy o Jubileu, môžu sa dozvedieť o histórii a znakoch špecifických pre každý Svätý rok, zaregistrovať sa na jubilejné podujatia a nahliadnuť do kalendára všetkých plánovaných podujatí, ktorý už bol zverejnený.
Špeciálna brána pre peších pútnikov
V kancelárii Jubilea sa môžete dozvedieť aj viac informácií o pútnických trasách vo Večnom meste. Práve púť je imanentná Jubilejným rokom. Na súčasné Jubileum je možné ísť aj pešo. Médiá pripomínajú napríklad starú pútnickú trasu s názvom Romea Strata. Začína sa v estónskom hlavnom meste Tallinne a vedie cez srdce východnej Európy: Lotyšsko, Litvu, Poľsko, Českú republiku, Rakúsko a ďalej do Talianska.
V Taliansku vedie trasa z Tarvisia vo Friuli a prirodzene končí v Ríme. Tesne pred začiatkom jubilejného roka 2025 bol predstavený nový úsek trasy v Taliansku - medzi Toskánskom a Laziom -, ktorý prechádza cez najkrajšie historické a prírodné lokality oboch regiónov. Ako uviedol pre Vatican News Claudio Giorgini, viceprezident talianskeho Zboru svätého Lazara, ktorý sa stará o tento úsek trasy, púť na tomto úseku má byť pomalou prechádzkou, ktorá sa absolvuje v malých etapách v dĺžke maximálne 10 - 15 km.
Pútnik si tak má nájsť čas na návštevu miesta, kde sa zastaví, aby obdivoval umelecké a prírodné krásy, ale aj na vytvorenie duchovného priestoru účasťou na svätej omši alebo návštevou svätyne.
Všetci peší pútnici, ktorí na ceste do Ríma prejdú aspoň 100 kilometrov, budú môcť získať špeciálny certifikát na pergamene. Špeciálne pre nich bude otvorená samostatná brána, aby sa mohli rýchlejšie a ľahšie dostať k Svätej bráne Baziliky svätého Petra.
Ikony nádeje. Poklady umenia prístupné všetkým
Púť do Ríma počas Svätého roka môže zahŕňať aj jedinečnú príležitosť vidieť majstrovské diela umenia, ktoré zvyčajne nie sú bežne sprístupnené. Desiatku dní pred otvorením Jubilejného roka otvorila Bazilika Panny Márie Väčšej v Ríme pre verejnosť nové priestory Libériového múzejného centra. Návštevníci môžu okrem iného obdivovať obraz Jacopa Zucchiho zo 16. storočia „Zázrak snehu“, ktorý - podobne ako ďalšie dielo tohto umelca „Sprievod Gregora Veľkého so Salus Populi Romani“ - bol do baziliky vrátený z Vatikánskych múzeí.
V inej miestnosti bude možné vidieť aj vôbec prvý mramorom vyrezávaný vianočný betlehem z roku 1291 od Arnolfa di Cambio. Objednal si ho pápež, františkán Mikuláš IV. V pápežskom paláci v Castel Gandolfe sú zasa vystavené majstrovské diela zapožičané z Vatikánskych múzeí vrátane Rafaelovej tapisérie zobrazujúcej ukameňovanie svätého Štefana a obrazu „Klaňanie sa dieťaťu“ od Domenica Ghirlandaia.
V rímskom kostole svätej Agnesy v Agone sa zasa do 16. februára koná výstava „Ikony nádeje. Cesta viery vo Vatikánskych múzeách“. Ako pre Vatican News vysvetlila riaditeľka Vatikánskych múzeí Barbara Jatta, výstavu tvorí osemnásť diel z kresťanskej východnej Európy vrátane Grécka, Bulharska, Ukrajiny, Ruska a Macedónska.
„Nazvali sme ich ikony nádeje, v súlade s mottom Jubilea, práve preto, že sú vyjadrením pokoja a bratstva, o čom svedčí aj zmes štýlov. Ich vzájomné porovnanie ukazuje, že všetci nesieme rovnaké posolstvo,“ hovorí riaditeľka Jatta.
Jubileá: Od ľudí vyšla iskra
Hoci celý Rím prakticky žije jubileami, aj mnohí Rimania nepoznajú históriu a genézu pápežských jubileí. Pritom táto tradícia siaha až do roku 1300 a iskru v nej vyvolala ľudová zbožnosť. Bolo to 1. januára 1300, keď sa v Ríme zhromaždili davy ľudí v očakávaní vyhlásenia odpustkov pápežom Bonifácom VIII. Ako sa totiž povrávalo, presne 100 rokov predtým, v roku 1200, boli takéto odpustky udelené.
V pápežských análoch však o takejto udalosti nepadlo ani slovo. Pápež ich v ten deň nevyhlásil. Ľudia sa vrátili sklamaní z nočnej bohoslužby. Keď sa však o niekoľko dní neskôr, 17. januára, počas tradičnej procesie s Veronikiným závojom, relikviou obsahujúcou odtlačok Kristovej tváre, zhromaždili v Ríme obrovské zástupy pútnikov prosiacich o udelenie možnosti odpustkov, pápež Bonifác vypočul hlas ľudu. Už o päť dní neskôr vydal špeciálnu bulu, ktorou ustanovil vôbec prvý Svätý rok. A oznámil, že ďalšie jubileá sa budú konať každých 100 rokov.
Mali to byť po sebe nasledujúce okrúhle dátumy od narodenia Krista. Už o polstoročie neskôr, v roku 1350, však pápež Klement V. vyhlásil ďalšie jubileum, pričom toto časové rozpätie skrátil na 50 rokov, aby z neho mohli ťažiť nasledujúce generácie, ale predovšetkým preto, aby sa prispôsobil starobylému židovskému zvyku Jubilejného roka, ktorý sa slávil presne každých 50 rokov.
Pápež Pavol II. zasa túto frekvenciu ešte zvýšil zavedením slávenia Svätého roka každých 25 rokov - ako sa to robí dodnes. Okrem riadnych jubileí existujú aj mimoriadne jubileá vyhlasované pri osobitných príležitostiach, ako sú začiatky niektorých pontifikátov, mimoriadne jubileum vykúpenia v roku 1983 alebo Jubileum slávené v roku 2015. Toto mimoriadne Jubileum milosrdenstva vyhlásil pápež František.
Ďalšie mimoriadne Jubileum sa bude konať v roku 2033 - 2000 rokov od Kristovej smrti a zmŕtvychvstania.
V roku 2025 sa Rím rozozvučí ohlasovaním nádeje. „Každý má nádej. Nádej je prítomná v srdci každého človeka ako túžba a očakávanie dobra, aj keď nevie, čo prinesie zajtrajšok,“ - napísal pápež František vo svojej bule k Svätému roku.
„Nepredvídateľnosť budúcnosti však niekedy vyvoláva protichodné pocity: od dôvery k strachu, od pokoja k skľúčenosti, od istoty k pochybnostiam. Často sa stretávame so skľúčenými ľuďmi, ktorí hľadia do budúcnosti so skepsou a pesimizmom, akoby im nič nemohlo priniesť šťastie. Nech je Jubileujný rok pre každého príležitosťou oživiť nádej,“ vyzýva pápež František.
Zdroj: VaticanNews, slovenská redakcia, Martin Jarábek
Zdroje: VaticanNews, slovenská a anglická redakcia
