Trnava 24. decembra (TK KBS) V rozhovore s trnavským arcibiskupom Mons. Jánom Oroschom sa zahĺbime do vianočného posolstva, ktoré mnohým ľuďom v súčasnej hektickej dobe uniká.
O kom a o čom sú skutočné Vianoce? Kde, ako a s kým ich najlepšie prežiť? „Vianoce sú o darovaní seba tomu druhému,“ hovorí arcibiskup Orosch s vysvetlením, že pravé šťastie pramení z dávania a lásky. Tá je hlavným posolstvom Vianoc. „A práve láska dáva nášmu životu nádej kráčať vpred aj napriek prekážkam a ťažkostiam,“ vysvetľuje vo vianočnom rozhovore, v ktorom inšpiruje, ako najlepšie prežiť tento krásny tajomný čas.
Vianoce majú byť pokojným časom radosti z narodenia Ježiša Krista. Ako vnímate duchovný význam sviatkov v súčasnom svete, ktorý je paradoxne veľmi nepokojný a čelí neradostným výzvam?
Duchovný význam Vianoc, hoci je stále ten istý, je predsa vždy nový. Na jednej strane slávime sviatky podobným spôsobom, máme doma v rodinách isté tradície, ktoré konáme, mnohí práve pred Vianocami idú na svätú spoveď a na svätú omšu. Vždy slávime sviatok narodenia dieťaťa Ježiš. Tak ako naše narodeniny slávime každoročne a vždy s radosťou, podobne aj Vianoce.
Čo sa však mení, je doba, v ktorej žijeme, naše vnímanie a pohľady na svet. Najdôležitejšie je nezabudnúť na hlavný dôvod Vianoc – príchod Boha na svet, aby nás zachránil. Nekonečný Boh prijal konečné telo, aby sa nám stal prístupným. A to je láska. Teda nie sviatky zimy, nie Santa Claus, nie iba sviatky rodiny, ale radosť z narodenia toho, ktorý robí človeka skutočne šťastným.
Nech je dnes svet akýkoľvek, nanovo zaznieva výzva: „Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom: Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán.“ Jedine v Ježišovi je náš pokoj a naša nádej.
Spomenuli ste, že význam Vianoc je nemenný. Čo sa však mení, je doba a ľudské vnímanie. Akým spôsobom by sa mohlo vianočné posolstvo dotknúť sŕdc súčasných moderných ľudí, ktorí nežijú so zmyslom pre večnosť a nadhľadom pre veci časné?
Vianočné posolstvo je skutočne silné. Dôkazom toho je, že ho neslávia iba kresťania, ale všetci – aj veriaci patriaci do iných náboženstiev či neveriaci. Každý človek vníma, že tento čas je niečím tajomný. To, že sa ľudia zastavia, stretnú ako rodina a majú v tomto čase srdce akoby mäkšie pre druhých, sú znaky, ktoré môžu vnímať aj neveriaci.
A práve toto je základ pre premýšľanie nad tým, že človek žije aj pre vyššie hodnoty ako len pre tento materiálny svet. Vianoce majú človeku pomôcť začať vnímať seba v novom svetle, novým spôsobom. Pre nás veriacich je týmto zdrojom práve naša kresťanská viera, ktorá je zdrojom radosti a nádeje. A k tomu je pozvaný každý, aj neveriaci.
Každý kraj a rodina má svoje tradície. Ako prežívate Vianoce vy?
Je to tak, každá rodina a každý kraj majú svoje tradície, ktoré si zachovávajú. Keďže som ako farár pochodil farnosti od Veľkého Krtíša cez Šahy, Štúrovo až po Bratislavu, mal som možnosť vidieť mnohé rôzne zvyky. A ako kňaz, teraz ako biskup, som ich prežíval, aj prežívam vždy podľa miesta, kde sa nachádzam.
Súčasne, už ako biskup, ich trávim na arcibiskupskom úrade spolu so svojimi spolupracovníkmi a rehoľnými sestrami. Na štedrý večer zvyčajne začíname spoločnou modlitbou vešpier, pokračujeme ďakovnou modlitbou za všetko, čo nám Boh dáva, a potom nasleduje štedrá večera, ako je to aj v iných rodinách zvykom. Po štedrej večeri sa vzájomne obdarúvame aspoň drobnosťami a – samozrejme – nechýba ani spievanie vianočných kolied.
Aké vianočné tradície sú podľa vás dôležité a je potrebné ich zachovať a odovzdávať ďalším generáciám?
Dnešní ľudia prežívajú Vianoce rôzne. Žiaľ, pre mnohých sa zúžili len na zábavu, jedenie, pitie; všetko je prežívané len povrchne, navonok. Navyše vianočnú výzdobu majú už od októbra, čomu napomáhajú aj reklamy a produkty v obchodoch.
Avšak skutočné Vianoce nie sú len v tom, čo kúpime či napečieme. Skutočné Vianoce sú v našom srdci. Sú to sviatky, keď sa nepozeráme len na seba a svoje potreby, ale sme pozorní na druhých. Vianoce sú o darovaní seba tomu druhému. Boh sa daruje nám, preto sa aj my chceme stávať darom.
Je dobré, keď je rodina na Vianoce spolu, ak je to možné. Vtedy, keď sa nikam neponáhľame, máme viac času druhého vypočuť, podeliť sa, ako žijeme. Tiež v rámci rodiny spoločná modlitba pri stole a spievanie kolied či koledovanie ako vianočná iniciatíva, napomáhajú utužiť vzájomné vzťahy. A, samozrejme, na Vianoce neslobodno zabúdať ani na našich zosnulých, ktorí nás už opustili.
Viera, nádej, láska sú kľúčové vianočné témy. Ako môžeme tieto cnosti žiť každý deň, nielen počas Vianoc?
Vianoce sú časom oddychu a načerpania síl fyzických aj duchovných. Sú akoby novým rozpálením našej snahy žiť rodinne a deliť sa s tými, ktorí nič nemajú. Vianoce sú časom darovania.
Častokrát aj počas rôznych vojen vo svete sa na Vianoce nebojovalo; bolo vyhlásené prímerie, ako napríklad počas prvej svetovej vojny na západnom fronte medzi Nemeckom a Anglickom. Ak si tieto hodnoty budeme udržiavať aj ďalej, ak nebudeme pozerať iba egoisticky na seba, ale aj na potreby druhých, ak nebudeme hľadať iba to, čo nás rozdeľuje, ale čo nás spája, potom môžu byť Vianoce každý deň.
Človek má radosť práve vtedy, keď sa dáva. Silu k tomu nájdeme práve vo viere, bez ktorej by Vianoce neboli. A ich hlavným posolstvom je láska, ktorú nám ukázal Boh. Práve láska dáva nášmu životu nádej kráčať vpred aj napriek prekážkam a ťažkostiam.
Zdroj: Arcibiskupský úrad v Trnave, Júlia Kubicová
