Lisabon 4. augusta (VaticanNews) „Boh nás miluje takých, akí sme,“ povedal pápež František. Milosrdenstvo je kľúčovým posolstvom evanjelizácie, píše edičný riaditeľ vatikánskych médií Andrea Tornielli. Jeho text prináša v plnom znení Slovenská redakcia Vatican News.
„Cirkev je miestom pre každého.... Pre všetkých!“ Pápež František to niekoľkokrát zopakoval pol miliónu mladých ľudí, ktorí ho včera privítali v Parku Eduarda VII v Lisabone. Pápež, ktorý vyzeral omladený a povzbudený nákazlivým nadšením dievčat a chlapcov, ktorí spolu so svojimi pastiermi a vychovávateľmi prišli do Portugalska z celého sveta. „Pre všetkých, para todos“, zvolal Svätý Otec František. Je to posolstvo, ktoré predstavuje syntézu prvých desiatich rokov jeho pontifikátu. Pontifikátu, ktorý sa začal v znamení milosrdenstva.
Čo znamená zopakovať, že v Cirkvi je miesto pre každého? Pápež František povedal: „Nikto nie je zbytočný, nikto nie je nadbytočný, pre každého je tu miesto. Takí, akí sme, pre každého... ‚Otče, ale ja som chudák, som biedna: je tu pre mňa miesto?‘: je tu miesto pre každého.“ Pretože „Boh nás miluje, Boh nás miluje takých, akí sme, nie takých, akí by sme chceli byť alebo akými by nás chcela mať spoločnosť: Miluje nás takých, akí sme. Miluje nás s chybami, ktoré máme, s obmedzeniami, ktoré máme, a s túžbou, ktorú máme, aby sme v živote napredovali. Boh nás volá takýchto: Dôverujte, pretože Boh je otec a je to otec, ktorý nás miluje, otec, ktorý nás má rád.“
V čase, keď všetci komentujú a nikto nepočúva, v dobe, keď mnohí predstierajú, že sú niekým iným ako sú v skutočnosti, nenájdeme tu príťažlivejšie a revolučnejšie posolstvo: Niekto nás miluje takých, akí sme, vždy nám odpúšťa, čaká na nás s otvorenou náručou, ide pred nami ochotný zasypať nás milosrdenstvom. Nie je to ani trochu ľudská logika, je to božia logika. Spoznávame ju z evanjeliového príbehu o Zachejovi, hriešnom mýtnikovi, ktorého v Jerichu všetci nenávideli, no on bol zvedavý a chcel vedieť viac o nazaretskom prorokovi, preto vyliezol na figovník a čakal ukrytý medzi listami, kým Ježiš prejde okolo.
Ježiš sa naňho pozrel ako prvý, ako prvý ho miluje a pozval sa do jeho domu bez ohľadu na pohoršujúce poznámky prítomných. Na stretnutie s Ježišovým milosrdným objatím neexistujú žiadne podmienky. Neexistujú žiadne „návody,“ ktoré by bolo potrebné uviesť do praxe, žiadne prípravné kurzy, ktoré by bolo potrebné absolvovať, ani techniky, ktoré by bolo potrebné naučiť sa. Stačí byť pri tom, keď prechádza okolo, odovzdať sa jeho pohľadu plnému lásky a milosrdenstva. Stačí odhodiť zábrany a dovoliť mu, aby nás objal, a spoznať ho v tvárach svedkov, ktorých nám denne stavia na cestu.
V Cirkvi je miesto pre každého, tak ako bolo miesto pre mýtnika Zacheja, ktorý mal tú česť prijať Nazaretského vo svojom vlastnom dome, pri svojom vlastnom stole. Nevídané prekvapenie, dar zadarmo, ktorý sa stal z čistej milosti. Ten pohľad, to pozvanie obrátilo život mýtnika z Jericha naruby: práve preto, že bol milovaný ako nikdy predtým v živote, dokázal pochopiť, koľko hriechu a skazenosti je v jeho živote. Obrátenie však pre Zacheja nebolo podmienkou toho, aby bol milovaný a aby mu bolo odpustené. Dynamika je iná: práve preto, že sa po prvý raz cítil prijatý, milovaný a odpustený, bol schopný uvedomiť si svoj hriech a skazenosť. Zážitok Božieho milosrdenstva mu umožnil uvedomiť si, že je úbohým hriešnikom.
Pozvanie, ktoré pápež opakoval ako „mladý“ medzi mladými a nakazený ich entuziazmom, je kľúčom k súčasnej evanjelizácii. Veď čo iné potrebujeme, ak nie práve niekoho, kto nás prijme takých, akí sme, dá nám pocítiť, že sme očakávaní, žiadaní, milovaní a že nám bolo odpustené? Čo iné potrebujeme, ak nie to, aby nám niekto povedal: aj pre teba je tu miesto, nech sa nachádzaš v akýchkoľvek podmienkach?
Preklad Martin Jarábek
